Na prvý pohľad ideálna situácia: ekonomike sa darí, čoraz viac ľudí má prácu, úrokové sadzby sa držia nízko. Štatistika centrálnej banky však naznačuje, že počet Slovákov, ktorí nevládzu splácať svoje dlhy, hrozivo rastie.
Čísla, ktoré Národná banka Slovenska (NBS) predložila na májovú schôdzu parlamentu, ukazujú dve rozdielne charakteristiky zadlžených Slovákov. Tí, ktorí si v bankách berú hypotekárne úvery, sú pri splácaní svojich dlhov až vzorne disciplinovaní. „Čistá miera zlyhania úverov na bývanie sa už viac ako rok významnejšie neodchýlila od nulovej hodnoty,“ píše centrálna banka v správe o stave a vývoji finančného trhu v minulom roku. Pozitívny trend pretrváva aj napriek tomu, že objem poskytnutých hypoték neustále rastie. V roku 2016 pribudli úvery na bývanie v objeme 3,3 miliardy eur. „Ide o trend dosahovania nových historických maxím prakticky s každým novým mesiacom,“ dodáva NBS.
Prvenstvo v eurozóne
To, čo platí o hypotékach, už však nemožno povedať o spotrebiteľských úveroch. Ich objem v minulom roku vzrástol o 13,8 %. Je to síce menej ako v predchádzajúcom roku, no pre Slovensko aj toto číslo znamená nelichotivé prvenstvo. „Ide stále o najrýchlejší rast spotrebiteľských úverov v eurozóne,“ konštatuje analýza NBS.
Podľa jej štatistík sa slovenské domácnosti správajú ako čoraz väčší optimisti: keď si už berú úvery, nejde o malé sumy. Väčšinu nových spotrebiteľských úverov tvoria veľké úvery s dlhou lehotou splatnosti. Finančníci tak označujú všetky pôžičky nad 6 500 eur a splatnosťou viac ako päť rokov. Kým na konci roka 2010 bol ich podiel na nových úveroch menej ako 70 %, o šesť rokov neskôr už tento pomer atakuje úroveň 80 %.
Podľa Maroša Ovčarika z portálu Finančný kompas nie je takýto vývoj prekvapujúci. „Banky šikovne využívajú fakt, že úrokové sadzby sú na rekordne nízkych úrovniach. Ich reklamy na pôžičky na čokoľvek sú neprehliadnuteľné. Úspešne sa im darí vytvárať obraz toho, že život na dlh nie je niečo zlé, že ľudia sa pokojne môžu prikrývať väčšou perinou, než na akú majú. Masívna reklama je účinná, pretože jej prijímatelia často nerozumejú ani základným finančným konceptom a pojmom,“ vysvetľuje M. Ovčarik.
Podľa analýzy centrálnej banky je rast spotrebiteľských úverov poháňaný aj správaním samotných bánk. „Prostredie nízkych úrokových sadzieb spôsobilo pokles čistých úrokových príjmov, ktoré sú fundamentálnou zložkou ziskovosti v bankovom, aj poistnom sektore. Navyše výrazne prispieva k pokračujúcemu tlaku na uvoľňovanie štandardov pri poskytovaní úverov,“ argumentuje NBS.
Práve „uvoľňovanie štandardov“ pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je podľa analýzy jedným z hlavných dôvodov, prečo sa čoraz viac Slovákov dostáva pri ich splácaní do problémov. „Podiel zlyhaných spotrebiteľských úverov už viac ako rok rastie a v jesenných mesiacoch roka 2016 dosahoval 8,8 %. (…) Strmý a sústavný rast čistej miery zlyhania sa už vyrovnal hodnote 3,0 %,“ upozorňuje analýza.
Zle v dobrých časoch
Takýto vývoj je podľa autorov analýzy varovným signálom. Najmä preto, že nekorešponduje s tým, ako sa darí ekonomike: „Výrazný nárast zlyhaní spotrebiteľských úverov je v priamom kontraste s priaznivým ekonomickým vývojom. Indikátory kreditnej kvality poukazujú na zhoršenie v portfóliách pri historicky nízkej nezamestnanosti, historicky najnižších úrokových sadzbách a pri vysokej konkurencii sektora umožňujúcej pomerne jednoduchú konsolidáciu úverov. Zvýšené zlyhávanie úverov už počas dobrých časov naznačuje, že tieto úvery boli poskytnuté pri neprimerane uvoľnených úverových štandardoch.“
Zlyhávanie úverov „už počas dobrých časov“ je z pohľadu centrálnej banky narážkou na stav, v akom sa nachádzala svetová ekonomika pred viac ako desaťročím. Krátko pred tým, ako vypukla globálna hospodárska kríza. „Takýto vývoj nesie v sebe znaky kumulácie rizík v rastovej fáze ekonomického cyklu. Rovnaká situácia – rast podielu zlyhaných úverov na pozadí ekonomického rastu – nastala v slovenskom bankovom sektore aj v rokoch 2006 – 2007, tesne pred vypuknutím krízy,“ varuje NBS.
Jej analýza naznačuje, že úverová bonanza bude na Slovensku ešte trvať. Odvoláva sa pritom na samotné očakávania bánk, ktoré monitoruje. „V pravidelnom dotazníku o úverových štandardoch banky uviedli, že počas roka 2016 sa štandardy menili len mierne, na sprísňovanie poukazovali najmä malé banky. (…) V najbližšej budúcnosti očakávajú banky mierne sprísnenie úverových štandardov a aj pokračujúci, hoci miernejší nárast dopytu po úveroch,“ dodáva NBS.
